Kalendár zvozu odpadu

História

Obec leží v plytkej dolinke Ipeľskej kotliny. Pahorkatinný povrch chotára tvoria uloženiny z mladších treťohôr. Menšie agátové a dubové lesíky sú len na úbočiach. Má hnedozemné a lužné pôdy. Prvá zmienka o obci je z roku 1297. Jej názov bol Galabuch. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Galaboch (1431), Glabošovce (1920); maďarsky Galábocs. Dnešný názov Glabušovce je od roku 1948. Zničili ju Turci, v roku 1554 bola pustá, v rokoch 1554-1594 bola obsadená Turkami, potom sa postupne opäť zaľudnila. V roku 1828 mala 29 domov a 274 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V rokoch 1928-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Obec patrila rozličným zemepánom – najskôr Kacsicovcom, potom Mykovi z rodu Balassa, od ktorého sa majetky dostali k Simonovi z rodu Radó. V r. 1419 tu bol vlastníkom rod Deméndi a r. 1431 rod Békefi. V r. 1629 vymenil András Ráday časť svojich majetkov v obci s Györgyom Tercsim. V r. 1770 sú ako majitelia uvedení Gedeon Ráday, Pál Prónay a György Trazi. V 19. st to boli rody Bene a Jankovics. Od r. 1800 zhruba do konca 19. st. bola v obci aj ľudová škola, ktorú založil Vincent Jankovics. V písomnostiach z r. 1887 sa spomína blízky majer Gyurkavolgy, na ktorom sa nachádzala sýpka a kováčska dielňa.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Matej Bel vo svojom diele z r. 1742 spomína, že z novohradských vín boli najznámejšie práve krtíšske a glabušovské. V r. 1923 bol na veľkostatku Alexandra Bleiera štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Po vojne sa tu krátkodobo ťažilo hnedé uhlie.Klasicistický kaštieľ z roku 1830 dal postaviť Vincent Jankovics, neskôr bol majiteľom Alexander Battik. Je to dvojpodlažná budova s mierne predstavaným rizalitom. Dvojtraktová dispozícia so vstupným vestibulom, ústiacim do priebežnej chodby. Dnes je už schátralý a neudržiavaný. Nachádza sa tu aj murovaná ľudová zvonica blokového tvaru z polovice 19. storočia s dvoma zvonmi z prvej polovice 19. st., a moderný rímsko-katolícky kostol sv. Michala, archanjela. Okolo kamenného kríža v centre obce je postavený pekný parčík.V zozname navrhovaných chránených území je zapísaná i tunajšia vodná nádrž, ktorá sa využíva na lokálnu rekreáciu. K obecnej studni sa z tureckých čias zachovala povesť o zlatom jablku, označujúcom vezírsku hodnosť, ktoré do nej spadlo, čím sa vraj obec stala stredom sveta. Obec má ulicovú zástavbu, z konca 19. a začiatku 20. storočia sa zachovali murované, omietnuté a obielené domy so strechami so škridlicovou krytinou a stĺpovou loggiou pozdĺž dvora a na čelnej fasáde. Detailné tvary ríms a hlavíc sú odvodené z klasicistického staviteľstva (č.d. 29).

1297-ben "Galabuch" néven említik először. 1431-ben "Galaboch" alakban szerepel írott forrásokban. Több nemesi család, köztük a Kacsicsok, Prónayak és Benék birtoka volt. A török elpusztította, így 1554-ben pusztaként említik. 1554 és 1594 között a török hódoltsághoz tartozott, majd ismét elnéptelenedett. 1828-ban 29 házában 274 lakos élt, akik mezőgazdasággal, szőlőtermesztéssel foglalkoztak.

Fényes Elek szerint "Galabocs, magyar falu, Nógrád vmegyében: 162 kath., 2 evang. lak., kik szõlõt mivelnek. F. u. Bene s m. t. Ut. p. Szakál."

1910-ben 190, túlnyomórészt magyar lakosa volt. A trianoni békeszerződésig Nógrád vármegye Szécsényi járásához tartozott. 1938 és 1944 között ismét Magyarország része volt.

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 12:30 - 16:00
Utorok: 08:00 - 12:00 12:30 - 16:00
Streda: 08:00 - 12:00 12:30 - 16:00
Štvrtok: 08:00 - 12:00 12:30 - 16:00
Piatok: 08:00 - 12:00 12:30 - 16:00

Fotogaléria

Kalendár